Charakteristické črty osobnej spoločnosti – verejno-obchodnej spoločnosti (VOS)
Verejno-obchodná spoločnosť (VOS) predstavuje formu podnikania, ktorá má blízko k združeniu, no disponuje vlastnou právnou subjektivitou. Táto právna forma je častejšie využívaná menšími podnikmi, pričom veľké podniky ju obyčajne neuprednostňujú.
- Spoločníci osobne a neobmedzene ručia za záväzky spoločnosti, a to spoločne a nerozdielne celým svojim majetkom.
- Spoločenská zmluva musí obsahovať základné náležitosti, ako sú obchodné meno a sídlo spoločnosti, mená a adresy spoločníkov, prípadne sídlo právnickej osoby ako spoločníka, predmet podnikania a ďalšie podrobnosti.
- VOS nemá zákonnú povinnosť vytvoriť základné imanie a zákon nestanovuje minimálny vklad spoločníkov, avšak spoločenská zmluva môže túto povinnosť upraviť inak.
- Všetci spoločníci majú právo na obchodné vedenie spoločnosti, teda na rozhodovanie o vnútorných záležitostiach podniku, pokiaľ spoločenská zmluva neurčuje inak.
- Štatutárnym orgánom sú všetci spoločníci, ak spoločenská zmluva neurčuje ich spoločné alebo samostatné konanie odlišne.
- Zisk sa zvyčajne delí medzi spoločníkov rovným dielom, avšak spoločenská zmluva môže tento postup modifikovať. V prípade rovnomerného delenia majú spoločníci nárok na úroky z hodnoty svojho splateného vkladu.
- Spoločnosť sama nie je platiteľom dane z príjmov právnických osôb. Za daňovú povinnosť z príjmov spoločníkov zodpovedajú jednotliví spoločníci ako fyzické osoby.
Charakteristické črty kapitálových spoločností – spoločnosť s ručením obmedzeným (s. r. o.) a akciová spoločnosť (a. s.)
Kapitálové spoločnosti sa odlišujú od osobných spoločností najmä rozsahom ručenia, štruktúrou vlastníctva a riadenia. Sú navrhnuté tak, aby viac chránili majetok spoločníkov a umožnili flexibilnejšiu účasť tretích osôb v riadení spoločnosti.
- Ručenie spoločníkov je obmedzené na výšku ich vkladu, čím sa minimalizuje ich osobná finančná zodpovednosť za záväzky spoločnosti.
- Kapitálová účasť je oddelená od práva konať v mene spoločnosti, čo znamená, že spoločníci nemusia byť priamo zapojení do jej riadenia.
- Do orgánov spoločnosti môžu byť menované aj osoby, ktoré nie sú spoločníkmi, čo zvyšuje profesionalitu a rozmanitosť vedenia spoločnosti.
- Účasť spoločníka je podmienená minimálnym vkladom, ktorý stanovuje zákon pre jednotlivé formy kapitálových spoločností.
- Zákon stanovuje minimálne základné imanie, ktoré musí spoločnosť vytvoriť, a tým sa zabezpečuje jej solventnosť.
- Odchod spoločníka (resp. akcionára) zo spoločnosti neohrozuje pokračovanie jej podnikania, čo zvyšuje stabilitu a trvalosť spoločnosti.
- Štruktúru a fungovanie orgánov kapitálových spoločností upravuje zákon, čo zaručuje štandardizovaný a transparentný proces riadenia.
Charakteristické črty zmiešanej spoločnosti – komanditnej spoločnosti (k. s.)
Komanditná spoločnosť predstavuje hybridnú formu podnikania kombinujúcu znaky osobnej aj kapitálovej spoločnosti. Je charakteristická rozdelením spoločníkov na dva typy s rozdielnou mierou ručenia a práva rozhodovať.
- Komanditná spoločnosť pozostáva z minimálne jedného komplementára a jedného komanditistu.
- Komplementári ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene celým svojím majetkom, zatiaľ čo komanditisti ručia iba do výšky svojho nesplateného vkladu.
- Zákon neustanovuje povinnosť vytvoriť základné imanie, no spoločenská zmluva môže tento aspekt upraviť.
- Komanditista je povinný vložiť do spoločnosti minimálne 250 Eur, avšak táto suma môže byť v spoločenskej zmluve upravená inak.
- Spoločenská zmluva musí obsahovať rovnaké základné údaje ako pri verejno-obchodnej spoločnosti, navyše je potrebné určiť, ktorí spoločníci sú komplementári a ktorí komanditisti. U komplementárov sa navyše uvádza rodné číslo fyzickej osoby alebo identifikačné číslo právnickej osoby, ako aj výška vkladu každého komanditistu.
- Na obchodné vedenie spoločnosti sú oprávnení len komplementári, pričom ostatné rozhodnutia sa spravidla prijímajú väčšinou hlasov, avšak spoločenská zmluva môže ustanoviť iné pravidlá.
- Zánik komanditistu nemá vplyv na existenciu spoločnosti, zatiaľ čo zánik komplementára môže viesť k zrušeniu spoločnosti.
- Zisk sa delí medzi komplementárov a komanditistov spravidla na polovicu, pričom časť zisku pripadajúca na komplementárov sa delí rovným dielom a časť pre komanditistov podľa výšky splatených vkladov, avšak rozdelenie môže byť upravené spoločenskou zmluvou.
- Spoločnosť je platiteľom dane z príjmu právnických osôb za tú časť zisku, ktorá pripadá komanditistom. Komplementári ako spoločníci vo verejno-obchodnej spoločnosti sú platiteľmi dane z príjmu fyzických osôb, podobne komanditisti ako spoločníci v s. r. o., ktorí daň už platenú nemajú.
Družstvo ako špecifická forma podnikania
Ďalšou formou podnikania, ktorá však nepatrí medzi osobné spoločnosti, je družstvo. Obchodný zákonník definuje družstvo ako spoločenstvo neuzavretého počtu osôb založené na účel podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych či iných potrieb svojich členov. Minimálny počet členov družstva je päť, pričom táto podmienka sa neuplatňuje, ak družstvo má minimálne dvoch členov, ktorí sú právnickými osobami.
Založenie družstva sa realizuje na ustanovujúcej schôdzi, počas ktorej sa stanoví zápis základného imania v minimálnej výške 1 250 Eur a schvália sa stanovy, ktoré tvoria základný dokument družstva.
Družstvo je právnickou osobou, ktorá za svoje záväzky ručí celým svojim majetkom. Členovia družstva neručia za záväzky družstva osobne.
Orgány družstva
- Členská schôdza – najvyšší orgán družstva, ktorý rozhoduje o zásadných otázkach.
- Predstavenstvo – štatutárny orgán, ktorý riadi bežnú činnosť družstva.
- Kontrolná komisia – dohliada na hospodárenie družstva a dodržiavanie zákonov a stanov.
Výhody družstva
- Minimálne základné imanie, ktoré nie je finančne náročné.
- Členovia neručia za záväzky družstva osobným majetkom, čo znižuje ich finančné riziko.
- Družstvo môže okrem podnikateľskej činnosti vykonávať aj iné aktivity zamerané na potreby svojich členov.
