V tejto analýze sa podrobne venujeme postaveniu malých a stredných podnikov (MSP) v rámci Vyšehradskej štvorky (V4). Pred samotným rozborom je dôležité objasniť, čo Vyšehradská štvorka predstavuje. Ide o neformálne združenie štyroch stredoeurópskych štátov: Slovenskej republiky, Českej republiky, Maďarska a Poľska, ktoré spájajú spoločné historické, kultúrne a geopolitické väzby.
Charakteristika Visegrádskej skupiny (V4)
V4 predstavuje dynamickú a neformálnu regionálnu štruktúru štyroch členských krajín Európskej únie a NATO. Spájajú ich spoločné hodnoty, bohatá história, kultúrna jednota a podobné geografické podmienky. Táto skupina slúži ako platforma na posilnenie konzultačných a koordinačných mechanizmov medzi členskými štátmi, čím podporuje vyjadrovanie spoločných stanovísk v otázkach zahraničnej politiky, európskej integrácie, regionálneho rozvoja či hospodárskej spolupráce.
Vyšehradská deklarácia a jej význam pre spoluprácu
Dňa 15. februára 1991 vo Vyšehrade (Maďarsko) podpísali česko-slovenský prezident Václav Havel, poľský prezident Lech Wałęsa a maďarský predseda vlády József Antall Vyšehradskú deklaráciu, ktorá položila pevný základ ďalšej spolupráce krajín V4. Hlavnými cieľmi deklarácie boli:
- obnovenie štátnej suverenity,
- eliminácia pozostatkov totalitného režimu,
- vybudovanie moderného trhového hospodárstva,
- zriadenie parlamentnej demokracie,
- plné zapojenie sa do európskych politických, hospodárskych, bezpečnostných a právnych štruktúr.
Okrem Vyšehradskej deklarácie boli prijaté aj dokumenty ako „Obsah vyšehradskej spolupráce“ a „Spoločné vyhlásenie predsedov vlád krajín V4“, ktoré stanovili prehĺbenie koordinácie vo všetkých oblastiach spoločného záujmu a vzájomnú podporu v procese integrácie do európskych a euroatlantických inštitúcií.
Strategické ciele vyšehradskej skupiny
Prvá dekáda existencie V4 bola charakteristická úspešnou realizáciou spoločensko-ekonomických reforiem, prohlbovaním regionálnej spolupráce a integráciou do NATO a Európskej únie. V4 významne prispela k stabilite stredoeurópskeho regiónu a hlbšej európskej integrácii. V roku 2004 bola prijatá Kromerížska deklarácia, ktorá zdôraznila potrebu pokračujúcej spolupráce v nových podmienkach po vstupe do EÚ a NATO a zároveň definovala nové priority pre ďalší rozvoj V4.
Oblasti regionálnej spolupráce v rámci V4
Vyšehradská skupina rozvíja spoluprácu viac než 20 rokov, pričom sa sústreďuje na viacero sektorov vrátane hospodárstva, energetiky, infraštruktúry a cezhraničnej spolupráce. Významnou súčasťou sú aj kultúrne a vzdelávacie výmeny, štipendiá, koordinácia zahraničnopolitických stanovísk či presadzovanie spoločných záujmov na pôde EÚ i voči tretím krajinám a regiónom. Koordinácia spolupráce prebieha prostredníctvom ministerstiev zahraničných vecí a národných vyšehradských koordinátorov. Program aktivít každej predsedníckej krajiny schvaľujú predsedovia vlád na pravidelných samitoch V4. Od 1. júla 2014 predsedá skupine Slovenská republika.
Podmienky pre malé a stredné podniky na Slovensku
Slovenská republika disponuje výhodným prostredím pre podniky najmä v oblasti administratívnych a finančných nákladov. Medzi jej najsilnejšie stránky patria:
- najnižšie celkové náklady spojené so založením firmy v regióne,
- nízke náklady na vybudovanie skladovacích priestorov,
- minimálny počet administratívnych procedúr pri získavaní stavebného povolenia,
- krátka doba a nízke náklady na registráciu nehnuteľností,
- vynikajúce podmienky pre ochranu veriteľov pri bankrote a solvencii,
- dobre nastavená ochrana investorov.
Na druhej strane sa Slovensko musí vysporiadať so slabšími stránkami, medzi ktoré patria:
- relatívne vysoké daňové a odvodové zaťaženie pre podniky,
- administratívna náročnosť spojená s daňovou evidenciou,
- nedostatočná transparentnosť voči investorom,
- komplikovaný a nákladný proces prepúšťania zamestnancov,
- časovo a finančne náročné obchodné operácie so zahraničím,
(Zdroj: Hošoff, Hvozdíková, 2009, s. 12-14)
Hodnotenie Maďarska v kontexte MSP
Maďarsko sa v celkovom rebríčku umiestnilo o päť miest nižšie ako Slovensko. K jeho pozitívam patria:
- krátka doba a nízke náklady na vynucovanie obchodných zmlúv,
- nízke požiadavky na minimálny kapitál pre založenie podnikania, v rámci V4 najvýhodnejšie,
Medzi výzvy Maďarska sú zaradené:
- zložité a časovo náročné získavanie stavebných povolení,
- vysoké dane a odvody spolu s administratívnou záťažou,
- nedostatočná ochrana investorov, najmä v oblasti kontroly konfliktu záujmov.
(Zdroj: Hošoff, Hvozdíková, 2009, s. 12-14)
Podmienky podnikania v Poľsku
Poľsko dosiahlo hodnotenie mierne nižšie než Maďarsko, no stále ponúka priaznivé podmienky pre MSP. Medzi jeho silné stránky patria:
- silná ochrana investorov, predovšetkým pokiaľ ide o transparentnosť informácií o hospodárení podnikov a ochranu akcionárov,
- relatívne nízke náklady a administratívna náročnosť pri medzinárodnom obchodovaní,
Slabiny poľského podnikateľského prostredia sú nasledovné:
- dlhá doba na vydanie stavebného povolenia,
- vysoká administratívna záťaž pri platení daní,
- relatívne vysoká daň zo zisku,
- časovo náročný proces zakladania nových podnikov spojený s vyššími nákladmi.
(Zdroj: Hošoff, Hvozdíková, 2009, s. 12-14)
Podmienky pre podnikanie v Českej republike
Česká republika sa v rámci V4 umiestnila najmenej výhodne. K jej prednostiam patria:
- dobré podmienky na medzinárodné obchodovanie,
- relatívne jednoduchý proces prijímania a prepúšťania zamestnancov (najlepšie hodnotenie v tomto aspekte v rámci V4).
Naopak medzi slabosti patrí:
- náročnejšie a drahšie zakladanie firiem, hlavne vzhľadom na vysoké požiadavky na minimálny kapitál,
- vysoké daňové a odvodové zaťaženie,
- nevýhodné podmienky pre ukončenie podnikania z hľadiska návratnosti veriteľov pri bankrote.
(Zdroj: Hošoff, Hvozdíková, 2009, s. 12-14)
Výzvy a perspektívy malých a stredných podnikov vo V4
Potenciálne riziká pre MSP v regióne môžu podľa Vojíka (2009) vzniknúť predovšetkým v dôsledku nedostatočnej schopnosti podnikateľov pružne reagovať na zmeny vyplývajúce z otvoreného jednotného trhu. Vstup na spoločný trh predstavuje komplexnú výzvu, pretože vyžaduje koordinovanú hospodársku politiku a prísnu reguláciu zo strany spoločného práva EÚ. Úspech alebo neúspech podnikateľských subjektov závisí predovšetkým od ich pripravenosti a schopnosti adaptovať sa na tieto výzvy, čo rozhodne ovplyvní pozitívny alebo negatívny vývoj ich podnikateľskej činnosti.
(Zdroj: Vojík, 2009, s. 40)
