Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) vynaložený daňovníkom preukázateľne na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktorý je zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v jeho evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak. Táto definícia zákona o dani z príjmov zahrňuje širokú škálu výdavkov, pričom zákon zároveň špecifikuje skupiny výdavkov, ktoré možno od príjmov odpočítať len za prísnych podmienok, ako aj výdavky, ktoré nemožno daňovo uplatniť.
Daňovo uznateľné výdavky v podnikaní
Tovar ako základný daňový výdavok
- Tovar predstavuje náklad obvykle v nákupnej cene, ktorý podnik vynaloží na účely predaja. Daň z príjmov sa následne platí len z rozdielu medzi predajnou cenou a nákupnou cenou. V podvojnom účtovníctve nákladom je len tovar, ktorý bol naozaj predaný, nie ten skladovaný na sklade. Rovnako aj pre jednoduché účtovníctvo platí povinnosť viesť evidenciu zásob, ktorá umožňuje rozlíšiť predaný tovar od zásob na sklade.
Materiál a jeho spotreba
- Materiál sa účtuje podobne ako tovar, avšak výdavkom je jeho spotreba, teda použitie materiálu vo výrobnom procese. Ide o hlavný materiál, napríklad drevo pre výrobu nábytku, alebo pomocný materiál, ako sú skrutky či náradie.
Mzdy a súvisiace odvody
- Zamestnanci – daňovo uznateľným nákladom sú mzdy v hrubej výške vrátane všetkých súvisiacich náhrad, vrátane náhrad za nevyčerpanú dovolenku či pracovnú neschopnosť. Uznateľné sú mzdy pre trvalých zamestnancov aj pracovníkov na dohodu.
- Odvody zamestnávateľa – Sociálne a zdravotné odvody platené zamestnávateľom sú súčasťou daňových nákladov, keďže prekračujú sumu vyplácanú zamestnancovi. Rovnako sú uznateľné odvody do sociálneho fondu, ktorý slúži na krytie príspevkov zamestnancom, ako sú príspevky na dopravu, stravovanie, rekreáciu či kultúrne aktivity. Je však potrebné rozlišovať medzi tvorbou fondu (daňový náklad) a jeho čerpaním (nie je daňovým výdavkom).
Výdavky na stravovanie a ďalšie benefity
- Stravovanie zamestnancov – zamestnávateľ je povinný zabezpečiť svojim zamestnancom po štyroch hodinách práce aspoň jedno teplé jedlo. Náklady na stravné lístky, poukážky alebo vlastnú jedáleň môžu byť daňovo uznateľné v minimálnej výške 55 % z ceny poskytnutého jedla alebo z maximálnej sumy stravného pri pracovných cestách trvajúcich 5 až 12 hodín.
- Bezpečnosť a rozvoj zamestnancov – výdavky na školenia, ochranné pracovné pomôcky, zdravotnú starostlivosť, vzdelávanie a rekvalifikáciu zamestnancov patria medzi daňovo uznateľné náklady, ktoré prispievajú k bezpečnosti a rozvoju pracovnej sily.
Cestovné náhrady a náklady na firemné automobily
- Cestovné náhrady – výdavky spojené s pracovnou cestou zamestnanca ako stravné, ubytovanie a preprava sú daňovo uznateľným nákladom. Náhrady za použitie vlastného automobilu sú vypočítané podľa počtu prejazdených kilometrov, spotreby paliva a cien pohonných hmôt.
- Firemný automobil – keď je automobil súčasťou obchodného majetku firmy, výdavkom sú náklady na pohonné látky, poistenie, údržbu, opravy, povinné kontroly a príslušenstvo. Pri používaní osobného auta zamestnanca sú daňovým nákladom len vyplatené cestovné náhrady, iné výdavky nie sú daňovo uznateľné.
Správa pohonných hmôt a paušálne výdavky
- Pohonné hmoty – na maximálne uplatnenie nákladov na pohonné hmoty musí firma viesť podrobnú knihu jázd, ktorá precízne zaznamenáva čas, miesto, vzdialenosť a účel jazdy. Pre firmy, ktoré sa chcú vyhnúť rozsiahlej evidencii, je k dispozícii možnosť uplatnenia paušálnych výdavkov na pohonné hmoty vo výške 80 % z nákladov na ich nákup, ak sú splnené podmienky primeraného počtu najazdených kilometrov a spotreby. Túto možnosť nemajú firmy, ktoré auto nemajú zaradené v obchodnom majetku.
Marketingové a komunikačné náklady
- Reklama – náklady na tlačenú inzercia, online reklamu, spravovanie webových stránok, sociálne siete či spoluprácu s odborníkmi sú daňovo uznateľné. Obmedzení sa týka hodnota reklamných predmetov, ktoré firma rozdáva zdarma – maximálna cena za kus je 16,60 EUR.
- Komunikácie – výdavky na telefónne služby, internet, počítačové siete, poštové a kuriérske služby patria jednoznačne medzi daňovo uznateľné náklady nevyhnutné pre fungovanie podniku.
Technické vybavenie, nájomné a odpisy majetku
- Technika a kancelárske vybavenie – výdavky na nákup počítačov, tabletov, softvéru, kancelárskej techniky a strojov sú daňovo uznateľné, pričom u väčších položiek platia pravidlá odpisovania.
- Nájomné – náklady spojené s prenájmom kancelárskych, obchodných a skladových priestorov sú štandardným daňovým výdavkom; pri nájomnom platenom fyzickej osobe sú náklady uznateľné len v roku, v ktorom bola platba uskutočnená.
- Budovy a stavby – vlastné nehnuteľnosti firmy sú zahrnuté do nákladov prostredníctvom pravidelných odpisov podľa zákona o dani z príjmov.
- Majetok a odpisy – hmotný majetok s obstarávacou cenou nad 1 700 EUR a nehmotný majetok nad 2 400 EUR sa odpisuje postupne. Majetok so sumou nižšou alebo rovnou týmto limitom je možné zahrnúť do nákladov jednorazovo. Pravidlá odpisovania sa líšia v závislosti od spôsobu obstarania majetku, napríklad pri lízingu.
Úroky z úverov a odvody SZČO
- Úroky – úroky z úverov a pôžičiek, vrátane lízingových, sú daňovo uznateľné, či už slúžia na obstaranie majetku alebo na krátkodobé finančné výpomoci.
- Odvody samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO) – Sociálne a zdravotné odvody platené SZČO sú rovnako daňovo uznateľným výdavkom ako odvody zamestnávateľov pri zamestnancoch.
DPH a vzdelávanie
- DPH z nakúpených tovarov a služieb – platitelia DPH si DPH uplatňujú v daňovom priznaní a táto DPH nesmie byť súčasťou daňových nákladov. Daňovo uznateľná je len pre neplatiteľov DPH alebo v prípade čiastočného odpočtu DPH podľa koeficientu. Pri zrušení registrácie môže platiť povinnosť odviesť DPH, ktorá nie je spojená s odpisovaným majetkom, a túto DPH si možno uznať ako náklad.
- Vzdelávanie a osobný rozvoj – samostatne zárobkovo činné osoby môžu náklady na vzdelávanie a tréningy uplatniť ako daňové výdavky, rovnako aj SZČO, ktoré zamestnávajú pracovníkov, môžu takto zefektívniť ich pracovný výkon.
Výdavky, ktoré nie je možné daňovo uplatniť
Daňovým výdavkom nemôžu byť výdavky, ktoré nesúvisia priamo so zabezpečením, dosiahnutím či udržaním príjmov. Najvýznamnejšie skupiny neuznateľných výdavkov zahŕňajú:
- Výdavky na reprezentáciu – náklady na pohostenie obchodných partnerov, zamestnancov alebo pracovné obedy nie sú daňovo uznateľné.
- Výdavky na osobnú spotrebu – výdavky, ktoré nesúvisia s podnikateľskou činnosťou, napríklad osobné výdavky podnikateľa.
- Daň z príjmov – samotná daň z príjmov nesmie byť zahrnutá medzi daňové náklady.
- Prirážky, úroky a penále súvisiace s daňou – úroky a prirážky viazané k dani z príjmov, ako aj pokuty, ktoré nevznikli zo zmluvného plnenia, nie sú daňovo uznateľné.
- DPH, ktorú si platitelia DPH môžu odpočítať – táto DPH nemôže byť zahrnutá do nákladov, pretože jej vymáhanie je riešené priamo v daňovom priznaní k DPH.
- Výdavky spojené s nedaňovými príjmami – náklady, ktoré súvisia s príjmami oslobodenými od dane, napríklad príjmy z prenájmu, ktoré sú podľa zákona oslobodené.
