Nedávno uzavretá rámcová obchodná dohoda medzi Spojenými štátmi americkými a Európskou úniou predstavuje významný míľnik v úprave podmienok vzájomného obchodu, predovšetkým v oblastiach strategicky dôležitých ako zelené technológie a kritické komponenty. Táto dohoda má potenciál zásadným spôsobom ovplyvniť globálne obchodné vzťahy, ktoré sú v súčasnosti výrazne ovplyvnené colnou politikou USA. Experti spoločnosti Colliers, poprední špecialisti na investície v sektore komerčných nehnuteľností, sa detailne venujú analýze dopadov tejto dohody na priemyselný a logistický trh v regióne strednej a východnej Európy.
Charakteristika obchodnej dohody medzi USA a EÚ
Dohoda ustanovuje jednotný maximálny colný limit vo výške 15 % pre väčšinu vývozných kategórií z EÚ do USA, vrátane automobilového priemyslu, polovodičov či farmaceutík. Tento rámec slúži ako opatrenie proti potenciálnemu zvýšeniu ciel na úroveň 30 % až 50 %, ktoré boli v minulosti avizované. Zákonodarcovia zároveň definovali výnimky pre vybrané sektory, ako sú napríklad lietadlá, chemické výrobky, generické lieky a kritické komponenty, kde platí režim „zero-for-zero“, teda nulové clo. Na druhej strane, clá na oceľ a hliník zostávajú na súčasnej úrovni 50 %, čím sa zachováva určitá ochranná politika v týchto odvetviach.
Investície a energetická spolupráca podľa dohody
Európska únia sa v rámci dohody zaviazala k nákupom amerických energetických produktov v objeme približne 750 miliárd USD a k investíciám v hodnote 600 miliárd USD do roku 2029. Tento záväzok smeruje k stabilizácii obchodného prostredia medzi oboma stranami a k prehĺbeniu spolupráce v oblasti nízkouhlíkových technológií, výskumu a vývoja, ako aj zabezpečenia prístupu ku kritickým komponentom. Tieto oblasti sú mimoriadne dôležité pre transformáciu priemyslu a energetického sektora. Prakticky to znamená, že niektoré európske produkty by mohli získať prístup k podporným americkým mechanizmom či výnimkám z ciel, čím sa zvyšuje ich konkurencieschopnosť na globálnom trhu.
Dopady na slovenský priemysel a vývozné trhy
Slovensko patrí medzi krajiny strednej a východnej Európy, ktoré najviac pociťujú vplyv americkej colnej politiky. Takmer 4,5 % slovenského celkového exportu smeruje na americký trh, pričom približne jedno z desiatich áut vyrobených na Slovensku nachádza svojho kupca v USA. V súvislosti s novým maximálnym 15 % colným limitom však vzniká otázka, či sú koncoví zákazníci ochotní akceptovať vyššiu cenu výrobkov. Pokiaľ dôjde k zníženiu dopytu, automobilový sektor by mohol byť nútený prispôsobiť výrobné kapacity, čo by malo následné dôsledky aj na trh komerčných nehnuteľností, predovšetkým v súvislosti s renegociáciou nájomných zmlúv v priemyselných parkoch.
Výzvy pre automobilový a logistický sektor
Zmeny v dopyte viedli k nestabilite a potrebe flexibilných výrobných riešení, ktoré by zohľadňovali nové obchodno-politické podmienky. Rastúci tlak na optimalizáciu nákladov a zefektívnenie dodávateľských reťazcov vytvára tlak na priaznivé nájomné a infrastruktúru v regióne.
Trendy na trhu priemyselných a logistických nehnuteľností v regióne
V prvej polovici roka 2025 bol zaznamenaný výrazný nárast transakcií na trhu komerčných nehnuteľností, ktorý v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka predstavoval 52 %. Tento rast nastal napriek pretrvávajúcej neistote a opatrnejším rozhodnutiam podnikateľských subjektov. Najsilnejší dopyt je orientovaný na priemyselné a logistické priestory, pričom najvýraznejšie prejavy tohto trendu sú viditeľné v Poľsku, Maďarsku a na Slovensku.
Zmeny v preferenciách nájomcov a dodávateľských reťazcoch
Globálne ekonomické a geopolitické výzvy, spolu s rastúcou neistotou v dodávateľských reťazcoch, výrazne ovplyvňujú preferencie nájomcov. Trend presunu výroby späť do domovských krajín (reshoring) alebo do geograficky bližších lokalít (nearshoring) vedie firmy k väčšiemu dôrazu na odolnosť a stabilitu dodávateľských reťazcov s orientáciou na domáci trh. Tento prechod od stratégie „just-in-time“ k prístupu „just-in-case“ je obzvlášť zreteľný v sektoroch ako obranný priemysel, elektronika, farmaceutika a výroba kritických komponentov.
Príležitosti pre strednú a východnú Európu v novom obchodnom prostredí
Obchodná dohoda medzi USA a EÚ zároveň vytvára priestor na ďalšie prehĺbenie týchto trendov. Nájomcovia a investori začínajú prehodnocovať svoje dodávateľské reťazce a skrátiť ich, aby minimalizovali riziká a zvýšili blízkosť k finálnym používateľom a infraštruktúre. Tento posun vytvára nové príležitosti pre krajiny strednej a východnej Európy, ktoré môžu využiť zmenu nami ponúkaných námorných trás a presmerovanie výrobných kapacít.
Slovensko má potenciál posilniť svoju pozíciu ako atraktívna investičná destinácia, ak dokáže efektívne integrovať novú obchodnú dynamiku s USA v oblasti nízkouhlíkových technológií a energetiky. Zároveň však krajina čelí výzvam, ktoré môžu ovplyvniť jej konkurencieschopnosť, vrátane rastúceho daňového zaťaženia, slabnúceho dopytu, geopolitickej neistoty, vnútropolitických treníc a zvyšujúcich sa nákladov na pracovnú silu v porovnaní s inými štátmi regiónu.
Strategické opatrenia pre udržanie konkurencieschopnosti
Naďalej udržať atraktivitu Slovenska pre zahraničné investície a schopnosť pružne reagovať na nové globálne obchodné podmienky, ktoré prináša dohoda medzi USA a EÚ, bude rozhodujúce pre budúci rozvoj priemyslu a trhu komerčných nehnuteľností v krajine. Investície do modernizácie infraštruktúry, podpora inovácií, zlepšenie podnikateľského prostredia a flexibilné nájomné podmienky môžu výrazne prispieť k posilneniu postavenia Slovenska v regióne aj na medzinárodnej úrovni.
