Financovaním podniku rozumieme zabezpečenie potrebných finančných zdrojov na jeho činnosť a rozvoj zo zdrojov vyplývajúcich z finančno-hospodárskej aktivity samotného podniku, teda z interných zdrojov financovania. Okrem nich podnik využíva aj externé zdroje, o ktorých sa môžete dozvedieť viac v článku Externé zdroje financovania podniku.
Charakteristika interných zdrojov financovania podniku
Interné zdroje sa generujú priamo vnútri podniku počas jeho prevádzky. Na základe spôsobu získavania finančných prostriedkov môžeme interné zdroje rozdeliť do viacerých foriem:
- financovanie zo zisku (samofinancovanie),
- financovanie z odpisov dlhodobého majetku,
- financovanie z rezerv vytvorených podnikom,
- uvoľnenie peňažných prostriedkov prostredníctvom efektívnejšieho riadenia majetku a záväzkov,
- racionalizácia a optimalizácia majetkovej štruktúry vrátane uplatňovania technického pokroku.
Podľa Alexyho, ako uvádza v publikácii Podniková ekonomika (Alexy, Sivák, 2005), sú interné zdroje financovania komprimované do troch základných foriem:
- financovanie zo zisku,
- financovanie z odpisov,
- financovanie z iných interných zdrojov, kam patria rezervy a kapitál uvoľnený racionalizáciou podnikovej činnosti.
Financovanie zo zisku ako základný zdroj samofinancovania
Samofinancovanie prostredníctvom zisku predstavuje najvýznamnejší interný zdroj financovania podniku, a to najmä z hľadiska jeho objemu. Zisk je pri hodnotení úspešnosti podniku kľúčovým ukazovateľom efektívnosti hospodárenia, obzvlášť vo vzťahu k vloženému kapitálu. Výška samofinancovania závisí od mnohých faktorov, ako sú objem a štruktúra produkcie, stav zásob hotových výrobkov a načasovanie realizácie produkcie.
Faktory ovplyvňujúce samofinancovanie
Medzi najvýznamnejšie faktory, ktoré ovplyvňujú množstvo zdrojov zo zisku, patria:
- cena jednotky produkcie, ktorá priamo ovplyvňuje výšku zisku,
- náklady na jednotku výroby, ktoré nezávisle ovplyvňujú ziskovosť,
- zásady zdaňovania zisku, upravené Zákonom č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu,
- rozdeľovanie disponibilného zisku medzi výplatu dividend, reinvestície a odvedenie daní.
Metódy vyčíslenia zisku
Zisk možno vyjadriť dvoma základnými metódami. Prvou je výpočet rozdielu vlastného imania podniku na začiatku a na konci sledovaného obdobia – pozitívna zmena znamená zisk, negatívna stratu. Druhým, bežnejším spôsobom je hodnotenie rozdielu medzi výnosmi a nákladmi podniku.
Z hľadiska samofinancovania je dôležitý fakt, že reinvestícia zisku vedie k posilneniu vlastného kapitálu podniku bez potreby dodatočných vkladov od existujúcich spoločníkov. Tento proces znižuje závislosť na cudzom kapitáli a súvisiace náklady na financovanie.
Využitie odpisov ako zdroja financovania
Odpisy predstavujú nepeňažný náklad spojený so systematickým zahrňovaním nákladov opotrebovania hmotného a nehmotného majetku do nákladov podniku, čím sa zabezpečuje financovanie obnovy a reprodukcie majetku. Zákon č. 595/2003 Z.z. definuje odpisovanie ako postupné zahrňovanie odpisov z hmotného a nehmotného majetku do daňových výdavkov.
Odpisy ovplyvňujú celkové náklady výroby a tým aj cenu produktov či služieb, pričom ich spätný príjem prostredníctvom tržieb vytvára zdroje na reinvestovanie. Viac informácií o odpisovaní nájdete na stránkach Odpisovanie dlhodobého majetku a Majetok podniku – financovanie, obstarávanie, odpisovanie.
Úloha rezerv v internom financovaní
Rezervy predstavujú finančné prostriedky, ktoré si podnik vytvára na krytie budúcich nejistých alebo nepredvídateľných záväzkov a rizík. Slúžia ako zdroj tichého financovania až do chvíle ich efektívneho využitia. Podniky môžu vytvárať zákonom stanovený rezervný fond podľa § 5 zákona č. 513/1991 Z. z. – Obchodný zákonník, ako aj dobrovoľné rezervy v rámci vlastných interných pravidiel.
Ak rezervy nie sú využité na svoj účel, stávajú sa významným interným zdrojom financovania ďalšieho rozvoja podniku.
Financovanie v dôsledku uvoľnenia peňažných prostriedkov
Uvoľnenie peňazí súvisí s efektívnym riadením majetku a záväzkov, ktorého cieľom je skrátenie doby obratu investovaného kapitálu. Tento proces vedie k uvoľneniu finančných zdrojov, ktoré je možné využiť na rozvojové alebo iné podnikateľské potreby. Výška efektu závisí od životnosti hmotného a nehmotného majetku – kratšia životnosť vedie k vyššiemu efektu z kapitálu.
Medzi prostriedky z tejto kategórie patrí aj kapitál uvoľnený racionalizáciou výrobných procesov, zásobovania či odbytu, často podporený aplikáciou technického pokroku a modernizáciou technologických postupov. Predaj nepotrebného majetku tiež predstavuje zdroj interného financovania, ktorého efektivita závisí od schopnosti manažmentu podniku.
Štátna podpora a jej význam pri financovaní podnikov
Efektívne fungovanie podnikateľského sektora v trhovej ekonomike často vyžaduje cieľavedomý zásah štátu tam, kde trh nedostatočne podporuje dosiahnutie spoločenských cieľov. Štátna podpora podnikov spočíva vo forme nenávratných finančných injekcií, znižovaní podnikových nákladov a minimalizácii finančných rizík.
Zásahy štátu však nesmú viesť k deformácii hospodárskej súťaže, zhoršovaniu podnikateľského prostredia, makroekonomickej nestabilite či poklesu výkonnosti podnikov.
Negatívne stránky štátnej podpory
Nesprávne nasmerovaná podpora môže viesť k neefektívnemu využívaniu verejných zdrojov a plytvaniu financiami. Preto je jej základným účelom podpora realizácie spoločensky prospešných projektov v oblasti vedy, vývoja, ekológie, exportu a regionálneho rozvoja.
Podpora sa smie poskytovať bez ohľadu na finančnú situáciu podniku, pokiaľ je zapojený do realizácie dohodnutých programov. Takáto podpora je aj stimulom pre vznik a rozvoj malých a stredných podnikov.
Formy štátnej finančnej podpory
Priama podpora predstavuje priamy prísun finančných prostriedkov do podnikov formou:
- investičných dotácií (percentuálneho alebo absolútneho vyjadrenia na investičnú akciu),
- neinvestičných dotácií na podporu konkrétnych programov,
- cenových príplatkov k trhovej cene výrobkov alebo služieb,
- exportných prémií na preklenutie rozdielov medzi domácimi a svetovými cenami,
- návratných finančných výpomocí na účely štátnych záruk a realizácie vládou schválených projektov.
Nepriama forma podpory spočíva v znižovaní nákladov podnikov cez daňové úľavy, colné výhody, preferenčné úročenie a ďalšie formy, ktoré minimalizujú negatívny dopad na finančné toky podnikov.
Právny rámec štátnej pomoci
Štátna pomoc podlieha regulácii v súlade s pravidlami Európskej únie a jej cieľom je predchádzať deformáciám trhu a konkurencie. V Slovenskej republike je schvaľovanie a kontrola štátnej pomoci v kompetencii Ministerstva financií SR, podľa zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci.
Podľa tohto zákona sa štátnou pomocou rozumie: „každá pomoc v akejkoľvek forme, ktorú poskytuje na podnikanie alebo v súvislosti s ním poskytovateľ priamo alebo nepriamo z prostriedkov štátneho rozpočtu, zo svojho rozpočtu alebo z vlastných zdrojov podnikateľovi.“
Tento právny rámec sa vzťahuje na všetkých podnikateľov, združenia podnikateľov, ako aj na orgány štátu, samosprávne celky a iné právnické osoby poskytujúce štátnu pomoc.
Financovanie podnikov z fondov Európskej únie
Fondy Európskej únie predstavujú významný nástroj interného financovania, ktoré podporuje štrukturálnu politiku EÚ zameranú na rozvoj regiónov, pomoc oblastiam postihnutým reštrukturalizáciou priemyslu, rozvoj ľudských zdrojov, dopravnej infraštruktúry a ochranu životného prostredia.
Cieľom štrukturálnej politiky je znižovanie regionálnych rozdielov medzi rozvinutými a menej rozvinutými oblasťami Európy. Medzi hlavné fondy pomoci patria Európsky sociálny fond, fond regionálneho rozvoja, usmerňovací a garančný fond pre poľnohospodárstvo, finančný nástroj pre usmerňovanie rybolovu a kohézny fond.
(Tieto informácie vychádzajú z publikácie Vlachynský, 2009.)
