Výpočet daňovej povinnosti fyzickej osoby
Pred podaním daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb je nevyhnutné správne vypočítať výšku daňovej povinnosti. Tento proces zahŕňa niekoľko postupných krokov, ktoré zabezpečujú presnosť a správnosť výpočtu dane súlade s platnou legislatívou.
- Výpočet základu dane z čiastkových základov dane
- Úprava základu dane o odpočítateľné položky
- Výpočet daňovej povinnosti
- Úprava daňovej povinnosti o daňový bonus
- Odpočet zaplatených preddavkov na daň a preddavkov uhradených vo forme zrážky
- Stanovenie výslednej daňovej povinnosti alebo daňového preplatku fyzickej osoby
Výpočet základu dane z čiastkových základov dane
Základ dane (ZD) sa počíta ako súčet čiastkových základov dane podľa príslušných paragrafov zákona:
ZD = ČZD §5 + ČZD §6 + ČZD §7 + ČZD §8
Vysvetlenie pojmov
- ZD – základ dane
- ČZD – čiastkový základ dane (z rôznych zdrojov príjmu podľa platnej legislatívy)
Základ dane predstavuje zdaniteľné príjmy z jednotlivých kategórií príjmov znížené o príslušné poistné a príspevky, ktoré je daňovník povinný platiť. Tieto čiastkové základy dane vychádzajú zo zákona o dani z príjmov, konkrétne z paragrafov § 5, § 6, § 7 a § 8.
Podrobnosti o čiastkových základoch dane
- Podľa § 5 – zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti, znížené o poistné a príspevky povinné zo strany zamestnanca.
- Podľa § 6 – rozdiel medzi príjmami a výdavkami, t. j. výsledok hospodárenia pri podnikaní alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti.
- Podľa § 7 – príjmy z kapitálového majetku, ako sú úroky a obdobné výnosy.
- Podľa § 8 – ostatné zdaniteľné príjmy znížené o preukázateľné výdavky na ich dosiahnutie.
Základ dane sa vypočíta ako rozdiel medzi zdaniteľnými príjmami a daňovými výdavkami, ktoré sú vynaložené na ich dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie. Ak daňové výdavky prevyšujú príjmy, vzniká daňová strata.
Nezdaniteľné časti základu dane
Výška nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka závisí od výšky základu dane a sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia:
- Ak je základ dane rovný alebo nižší ako 100-násobok životného minima, nezdaniteľná časť základu dane predstavuje 19,2-násobok platného životného minima.
- Ak je základ dane vyšší ako 100-násobok životného minima, nezdaniteľná časť sa počíta ako rozdiel medzi 44,2-násobkom životného minima a jednou štvrtinou základu dane. Ak je výsledok záporný, nezdaniteľná časť je nulová.
Daňová strata znižuje základ dane z príjmov podľa § 6, pričom sa postupuje podľa ustanovení § 30 zákona.
Úprava základu dane o odpočítateľné položky
Po výpočte základnej sumy základu dane sa vykonáva úprava o odpočítateľné položky a nezdaniteľné časti, čím vznikne upravený základ dane. Medzi tieto úpravy patria:
- nezdaniteľná časť na daňovníka
- nezdaniteľná časť na manželku/manžela podľa podmienok
- príspevky do dôchodkového sporenia (DSS)
- účelové sporenie
- poistné na životné poistenie
Nezdaniteľná časť na manželku/manžela
Výška nezdaniteľnej časti základu dane na manželku alebo manžela závisí od príjmu manžela, výšky životného minima a výšky základu dane daňovníka:
- Ak je základ dane do 176,8-násobku životného minima a manžel nedosahuje vlastný príjem, nezdaniteľná časť je 19,2-násobok životného minima.
- Ak má manžel vlastný príjem nepresahujúci 19,2-násobok životného minima, nezdaniteľná časť sa znižuje o jeho príjem.
- Ak príjem manžela presahuje túto hranicu, nezdaniteľná časť na manžela sa rovná nule.
- Ak je základ dane vyšší ako 176,8-násobok životného minima, nezdaniteľná časť sa počíta ako rozdiel medzi 63,4-násobkom životného minima a jednou štvrtinou základu dane daňovníka, pričom výsledok nemôže byť menší ako nula.
Výpočet daňovej povinnosti
Daňová povinnosť sa vypočíta podľa vzorca:
Daň = sadzba dane × (základ dane – nezdaniteľná časť základu dane)
Na Slovensku platia od roku 2013 tieto sadzby dane z príjmu fyzických osôb:
- 19 % z časti základu dane, ktorá nepresiahne 176,8-násobok sumy životného minima
- 25 % z časti základu dane, ktorá presahuje tento limit
Existuje tiež osobitná znížená sadzba vo výške 5 % pre vybraných ústavných činiteľov, napríklad prezidenta, členov vlády či poslancov Národnej rady SR.
Úprava daňovej povinnosti o daňový bonus
Daňový bonus môže daňovník uplatniť, ak mal počas zdaňovacieho obdobia príjmy podľa § 5 alebo § 6 zákona o dani z príjmov aspoň vo výške 6-násobku minimálnej mzdy.
Daňový bonus sa poskytuje na každé vyživované dieťa žijúce v spoločnej domácnosti daňovníka a predstavuje zníženie výslednej daňovej povinnosti.
Odpočet zaplatených preddavkov a preddavkov uhradených vo forme zrážky
Preddavky na daň platí daňovník, ktorého posledná známa daňová povinnosť presiahla 2 500 eur. Sadzba platených preddavkov sa vzťahuje na obdobie od 1. apríla do 31. marca nasledujúceho roka, teda od ukončenia lehoty na podanie daňového priznania za predchádzajúce zdaňovacie obdobie po lehotu na podanie daňového priznania za aktuálne obdobie.
Výnimku predstavujú daňovníci s príjmami len z kapitálového majetku (§ 7), iných príjmov (§ 8), ktorí platia daň zrážkovým spôsobom, alebo ak ich celková daňová povinnosť nepresiahla 2 500 eur.
Ak príjmy zo závislej činnosti tvoria menej ako 50 % zo základu dane, daňovník platí preddavky na daň v polovici bežnej výšky.
Výsledná daňová povinnosť alebo daňový preplatok fyzickej osoby
Minimálna výška dane pre fyzické osoby je v Slovenskej republike stanovená na 16,60 €. Daň však nie je vymeraná, ak daň za rok nepresiahne túto sumu alebo ak celkové príjmy daňovníka neprekročia polovicu 19,2-násobku životného minima.
Do nezdaniteľnej časti základu dane môžu byť do 31. decembra 2016 zahrnuté aj dobrovoľné príspevky na starobné dôchodkové sporenie do výšky 2 % zo základu dane z príjmov podľa § 5 alebo § 6 zákona o dani z príjmov, avšak maximálne do výšky 2 % zo 60-násobku priemernej mesačnej mzdy za príslušný kalendárny rok.
Zdaňovanie príjmov a vyberanie dane zrážkou
Zdaňovanie príjmov fyzických osôb sa okrem daňového priznania realizuje aj v prípade závislej činnosti prostredníctvom ročného zúčtovania vykonaného zamestnávateľom.
Daň zrážkou je osobitný spôsob vyberania dane, kde platiteľ dane (zamestnávateľ alebo iný platiteľ) odvádza daň priamo z vyplatených príjmov znížených o zrazenú daň.
V prípadoch uvedených v zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov môže byť daň zrazená zrážkou považovaná za preddavok na daň, ktorý sa vysporiada v daňovom priznaní. V ostatných prípadoch sa zrážková daň považuje za konečné vysporiadanie daňovej povinnosti.
Podávanie daňového priznania
Daňovník je povinný podať daňové priznanie do troch mesiacov po uplynutí zdaňovacieho obdobia, teda najneskôr do 31. marca nasledujúceho roka, ak za toto obdobie dosiahol príjmy presahujúce 50 % z 19,2-násobku životného minima.
Podanie daňového priznania je tiež povinné v prípade, že daňovník vykázal daňovú stratu alebo má iné povinnosti podľa zákona o dani z príjmov.
V stanovenej lehote musí daňovník zároveň uhradiť aj vymeranú daň.
