Manažment: význam a hlavné prístupy k definovaniu termínu

Pojem manažment a jeho význam v organizácii

Manažment, pochádzajúci z anglického výrazu „management“, znamená riadenie. Ide o systematickú sústavu poznatkov o informačno-komunikačných procesoch, ktorými subjekty manažmentu pôsobia na objekt – teda na priebeh pracovných procesov v organizácii. Úspech tohto pôsobenia je determinovaný kombináciou troch faktorov:

  1. Odborná zdatnosť manažérov – zahŕňa vedomosti o plánovaní, organizovaní, kontrole a ďalších manažérskych procesoch.
  2. Sociálna zrelosť manažérov – zahŕňa ich hodnoty, postoje a osobnostné vlastnosti, ktoré ovplyvňujú interpersonálne vzťahy a kultúru organizácie.
  3. Praktická zručnosť – schopnosť efektívne uplatniť vedomosti a vlastnosti v reálnej pracovnej praxi.

Na základe týchto aspektov rozlišujeme v odborných zdrojoch tri základné významy pojmu manažment podľa Sedláka:

  • Manažment ako teória alebo vedná disciplína – štúdium princípov, metód a teórií riadenia organizácií.
  • Manažment ako skupina ľudí – profesionáli, ktorí vykonávajú riadiace funkcie v organizácii.
  • Manažment ako praktická činnosť – konkrétne riadenie a koordinácia aktivít s cieľom dosiahnuť výsledky.

Vývoj európskych a amerických teórií manažmentu

Význam a interpretácia manažmentu sa vyvíjali súbežne s vývojom jednotlivých manažérskych teórií. Moderný manažment ako systematický súbor poznatkov začal formovať novodobú industriálnu spoločnosť, ktorá sa výrazne rozvinula po nástupe priemyselnej revolúcie.

Manažment ako disciplína vznikol predovšetkým v Spojených štátoch amerických. Jeho rozvoj bol podporený najmä dôsledkami prvej a druhej svetovej vojny v Európe a Ázii, kedy európske štáty po druhej svetovej vojne museli prioritne obnovovať svoje ekonomiky a následne implementovať princípy amerického manažmentu.

Dnes patria do akademickej klasifikácie manažmentu tieto hlavné školy:

  • Klasický manažment (procesná škola)
  • Vedecký manažment (Taylorov prístup)
  • Byrokratický manažment (Weberova teória)
  • Administratívny manažment (Fayolova metodika)
  • Behaviorálny (neoklasický) manažment – psychologicko-sociálna škola (Maslow, Mayo, Folletová, McGregor)
  • Moderný manažment (rozhodovacia, systémová, matematická škola – Simon, Miller)
  • Empirický manažment – pragmatická škola (Drucker, Peters, Waterman)

Klasický manažment ako základ manažérskej vedy

Formovanie konceptu klasického manažmentu

Klasický manažment sa začal formovať koncom 19. storočia, v období intenzívnej industrializácie a rozvoja výroby, keď bolo nevyhnutné zaviesť systematické riadenie výrobných procesov. Tento prístup rozvinul tri hlavné prúdy:

  • Vedecký manažment
  • Byrokratický manažment
  • Administratívny manažment

Vedecký manažment a jeho predstavitelia

Táto škola sa zameriavala na zvýšenie efektívnosti práce pomocou vedeckých metód a štandardizácie pracovných postupov.

Frederic W. Taylor (1856 – 1912)

Zakladateľ vedeckého manažmentu, ktorý významne ovplyvnil priemyselnú výrobu pomocou systematického štúdia práce. Taylor presadzoval nahradenie subjektívnych metód vedecky podloženými postupmi.

Navrhol štyri základné princípy manažmentu:

  • Vedecké štúdium každého pracovného úkonu s cieľom nájsť najefektívnejšiu metódu.
  • Starostlivý výber a školenie pracovníkov podľa vedeckých kritérií.
  • Vzdelávanie a kontrola pracovníkov s cieľom ich kontinuálneho zdokonaľovania.
  • Dôsledné oddelenie plánovania a vykonávania práce – manažment sa zaoberá plánovaním, pracovníci realizáciou.

Taylor vyvinul princípy zvýšenia produktivity vrátane normovania práce a motivačných systémov, ktoré zahŕňali:

  • Presné denné normy výkonu
  • Standardizované pracovné podmienky a potrebné pomôcky
  • Motivačné odmeny za splnenie alebo prekročenie výkonu
  • Dôsledné sankcie za nesplnenie požiadaviek

Jeho princípy vyzdvihujú spoluprácu medzi vedením a pracovníkmi, presnosť, harmóniu a maximalizáciu produktivity. Samotný Taylor však poukázal aj na nevýhody prílišnej špecializácie, ktoré môžu viesť k monotónnej práci a zníženiu pracovnej motivácie.

Henry L. Gantt (1861 – 1919)

Kolega Taylora, ktorý sa zameral na optimalizáciu denne plánovaných pracovných úloh a vytvoril systém odmeňovania pracovníkov a manažérov za dosahovanie a prekračovanie plánovaných cieľov. Jeho najznámejším príspevkom je Ganttov diagram, nástroj na vizualizáciu časového priebehu pracovných činností a ich vzájomných vzťahov.

Harrington Emerson (1853 – 1931)

Protagonista efektívnosti práce, ktorý formuloval 12 princípov zameraných na redukciu výrobného odpadu a zvýšenie produktivity, vrátane jasného definovania cieľov, využívania rozumu, pracovnej disciplíny a spravodlivého odmeňovania.

Manželia Gilbrethovci

Frank B. Gilbreth sa venoval štúdiu pohybov pri práci a vyvinul metódu „pohybovej štúdie“, ktorej cieľom bolo eliminovať nadbytočné pohyby na pracovisku a tým zvýšiť efektívnosť.

Lillian Gilbrethová presadila začlenenie psychologických aspektov do manažmentu, zameriavala sa na výber vhodných pracovníkov, školenia a vytváranie priaznivej pracovnej klímy, čím položila základy psychológie práce.

Henry Ford (1863 – 1947)

Ford zásadným spôsobom inovoval výrobu automobilov zavedením pásovej výroby, hromadnej produkcie a technickej normalizácie. Jeho princípy zahŕňali:

  • Zoraďovanie pracovníkov a komponentov podľa technologického sledu výroby
  • Použitie dopravníkov na automatizovaný presun výrobkov medzi pracoviskami
  • Stanovenie tempa výroby prostredníctvom dopravníkov

Týmto spôsobom zabezpečil stabilitu výroby, kratšie časy výroby a výrazné zníženie nákladov.

Tomáš Baťa (1876 – 1932)

Významný československý podnikateľ, ktorý rozšíril princípy Fordovej výroby o koncept samosprávy dielní a účasť pracovníkov na zisku. Jeho systém umožňoval zamestnancom aktívne ovplyvňovať riadenie v rámci dielní, čím sa zvýšila ich angažovanosť, pracovná morálka a produktivita.

Byrokratický manažment

Byrokratický manažment zdôrazňuje význam formálnych pravidiel, štruktúrovaného riadenia a objektívnej organizácie ako prostriedkov na zabezpečenie efektivity a stability v organizáciách.

Max Weber (1864 – 1920)

Definoval tri typy organizácií:

  • Tradičná – vznikajúca z historických zvykov
  • Vodcovská – založená na osobnej autorite lídra
  • Byrokratická – systematická organizácia s presným rozdelením moci a právomocí

Weberova byrokratická organizácia funguje na základe pevne stanovených pravidiel, hierarchických vzťahov a špecializácie úloh. Jej princípy zahŕňajú:

  • Špecializácia a jednoznačné definovanie povinností
  • Presná hierarchia zodpovedností a právomocí
  • Dodržiavanie pravidiel a normatívov v organizácii
  • Objektívny prístup manažmentu bez osobných sympatií
  • Súlad kvalifikácie pracovníkov s požiadavkami na pracovné pozície
  • Udržanie stability a poriadku v organizácii

Administratívny manažment

Administratívny prístup kladie dôraz na organizáciu práce v rámci celej firmy, riadenú cez funkcie manažmentu a princípy efektívnej správy.

Henry Fayol (1841 – 1925)

Fayol významne prispel k manažérskemu poznaniu rozpracovaním štruktúry podnikovej správy a funkcií manažmentu. Identifikoval šesť hlavných oblastí činnosti organizácie:

  • Technická – výroba
  • Obchodná – nákup a predaj
  • Finančná – získavanie a využívanie kapitálu
  • Ochranná – zabezpečenie vlastníctva a ochrana osôb
  • Účtovná – vedenie účtovníctva a štatistiky
  • Riadiaca – plánovanie, organizovanie, prikazovanie, koordinovanie a kontrola

Definoval päť základných funkcií manažmentu:

  • Plánovanie – stanovenie cieľov a príprava programov ich dosiahnutia
  • Organizovanie – zabezpečenie potrebných ľudských a materiálnych zdrojov
  • Prikazovanie – zadávanie úloh podriadeným
  • Koordinovanie – synchronizácia a zosúladenie všetkých činností
  • Kontrola – overovanie dosiahnutia plánovaných výsledkov a prijímanie opatrení

Fayol tiež formuloval 14 princípov riadenia, ktoré sú základom efektívnej správy a vedenia organizácie, a zdôraznil význam vzdelávania pracovníkov, ktoré má byť zabezpečené školou, pracoviskom, rodinou a štátom.