Pojem manažment a jeho význam v organizácii
Manažment, pochádzajúci z anglického výrazu „management“, znamená riadenie. Ide o systematickú sústavu poznatkov o informačno-komunikačných procesoch, ktorými subjekty manažmentu pôsobia na objekt – teda na priebeh pracovných procesov v organizácii. Úspech tohto pôsobenia je determinovaný kombináciou troch faktorov:
- Odborná zdatnosť manažérov – zahŕňa vedomosti o plánovaní, organizovaní, kontrole a ďalších manažérskych procesoch.
- Sociálna zrelosť manažérov – zahŕňa ich hodnoty, postoje a osobnostné vlastnosti, ktoré ovplyvňujú interpersonálne vzťahy a kultúru organizácie.
- Praktická zručnosť – schopnosť efektívne uplatniť vedomosti a vlastnosti v reálnej pracovnej praxi.
Na základe týchto aspektov rozlišujeme v odborných zdrojoch tri základné významy pojmu manažment podľa Sedláka:
- Manažment ako teória alebo vedná disciplína – štúdium princípov, metód a teórií riadenia organizácií.
- Manažment ako skupina ľudí – profesionáli, ktorí vykonávajú riadiace funkcie v organizácii.
- Manažment ako praktická činnosť – konkrétne riadenie a koordinácia aktivít s cieľom dosiahnuť výsledky.
Vývoj európskych a amerických teórií manažmentu
Význam a interpretácia manažmentu sa vyvíjali súbežne s vývojom jednotlivých manažérskych teórií. Moderný manažment ako systematický súbor poznatkov začal formovať novodobú industriálnu spoločnosť, ktorá sa výrazne rozvinula po nástupe priemyselnej revolúcie.
Manažment ako disciplína vznikol predovšetkým v Spojených štátoch amerických. Jeho rozvoj bol podporený najmä dôsledkami prvej a druhej svetovej vojny v Európe a Ázii, kedy európske štáty po druhej svetovej vojne museli prioritne obnovovať svoje ekonomiky a následne implementovať princípy amerického manažmentu.
Dnes patria do akademickej klasifikácie manažmentu tieto hlavné školy:
- Klasický manažment (procesná škola)
- Vedecký manažment (Taylorov prístup)
- Byrokratický manažment (Weberova teória)
- Administratívny manažment (Fayolova metodika)
- Behaviorálny (neoklasický) manažment – psychologicko-sociálna škola (Maslow, Mayo, Folletová, McGregor)
- Moderný manažment (rozhodovacia, systémová, matematická škola – Simon, Miller)
- Empirický manažment – pragmatická škola (Drucker, Peters, Waterman)
Klasický manažment ako základ manažérskej vedy
Formovanie konceptu klasického manažmentu
Klasický manažment sa začal formovať koncom 19. storočia, v období intenzívnej industrializácie a rozvoja výroby, keď bolo nevyhnutné zaviesť systematické riadenie výrobných procesov. Tento prístup rozvinul tri hlavné prúdy:
- Vedecký manažment
- Byrokratický manažment
- Administratívny manažment
Vedecký manažment a jeho predstavitelia
Táto škola sa zameriavala na zvýšenie efektívnosti práce pomocou vedeckých metód a štandardizácie pracovných postupov.
Frederic W. Taylor (1856 – 1912)
Zakladateľ vedeckého manažmentu, ktorý významne ovplyvnil priemyselnú výrobu pomocou systematického štúdia práce. Taylor presadzoval nahradenie subjektívnych metód vedecky podloženými postupmi.
Navrhol štyri základné princípy manažmentu:
- Vedecké štúdium každého pracovného úkonu s cieľom nájsť najefektívnejšiu metódu.
- Starostlivý výber a školenie pracovníkov podľa vedeckých kritérií.
- Vzdelávanie a kontrola pracovníkov s cieľom ich kontinuálneho zdokonaľovania.
- Dôsledné oddelenie plánovania a vykonávania práce – manažment sa zaoberá plánovaním, pracovníci realizáciou.
Taylor vyvinul princípy zvýšenia produktivity vrátane normovania práce a motivačných systémov, ktoré zahŕňali:
- Presné denné normy výkonu
- Standardizované pracovné podmienky a potrebné pomôcky
- Motivačné odmeny za splnenie alebo prekročenie výkonu
- Dôsledné sankcie za nesplnenie požiadaviek
Jeho princípy vyzdvihujú spoluprácu medzi vedením a pracovníkmi, presnosť, harmóniu a maximalizáciu produktivity. Samotný Taylor však poukázal aj na nevýhody prílišnej špecializácie, ktoré môžu viesť k monotónnej práci a zníženiu pracovnej motivácie.
Henry L. Gantt (1861 – 1919)
Kolega Taylora, ktorý sa zameral na optimalizáciu denne plánovaných pracovných úloh a vytvoril systém odmeňovania pracovníkov a manažérov za dosahovanie a prekračovanie plánovaných cieľov. Jeho najznámejším príspevkom je Ganttov diagram, nástroj na vizualizáciu časového priebehu pracovných činností a ich vzájomných vzťahov.
Harrington Emerson (1853 – 1931)
Protagonista efektívnosti práce, ktorý formuloval 12 princípov zameraných na redukciu výrobného odpadu a zvýšenie produktivity, vrátane jasného definovania cieľov, využívania rozumu, pracovnej disciplíny a spravodlivého odmeňovania.
Manželia Gilbrethovci
Frank B. Gilbreth sa venoval štúdiu pohybov pri práci a vyvinul metódu „pohybovej štúdie“, ktorej cieľom bolo eliminovať nadbytočné pohyby na pracovisku a tým zvýšiť efektívnosť.
Lillian Gilbrethová presadila začlenenie psychologických aspektov do manažmentu, zameriavala sa na výber vhodných pracovníkov, školenia a vytváranie priaznivej pracovnej klímy, čím položila základy psychológie práce.
Henry Ford (1863 – 1947)
Ford zásadným spôsobom inovoval výrobu automobilov zavedením pásovej výroby, hromadnej produkcie a technickej normalizácie. Jeho princípy zahŕňali:
- Zoraďovanie pracovníkov a komponentov podľa technologického sledu výroby
- Použitie dopravníkov na automatizovaný presun výrobkov medzi pracoviskami
- Stanovenie tempa výroby prostredníctvom dopravníkov
Týmto spôsobom zabezpečil stabilitu výroby, kratšie časy výroby a výrazné zníženie nákladov.
Tomáš Baťa (1876 – 1932)
Významný československý podnikateľ, ktorý rozšíril princípy Fordovej výroby o koncept samosprávy dielní a účasť pracovníkov na zisku. Jeho systém umožňoval zamestnancom aktívne ovplyvňovať riadenie v rámci dielní, čím sa zvýšila ich angažovanosť, pracovná morálka a produktivita.
Byrokratický manažment
Byrokratický manažment zdôrazňuje význam formálnych pravidiel, štruktúrovaného riadenia a objektívnej organizácie ako prostriedkov na zabezpečenie efektivity a stability v organizáciách.
Max Weber (1864 – 1920)
Definoval tri typy organizácií:
- Tradičná – vznikajúca z historických zvykov
- Vodcovská – založená na osobnej autorite lídra
- Byrokratická – systematická organizácia s presným rozdelením moci a právomocí
Weberova byrokratická organizácia funguje na základe pevne stanovených pravidiel, hierarchických vzťahov a špecializácie úloh. Jej princípy zahŕňajú:
- Špecializácia a jednoznačné definovanie povinností
- Presná hierarchia zodpovedností a právomocí
- Dodržiavanie pravidiel a normatívov v organizácii
- Objektívny prístup manažmentu bez osobných sympatií
- Súlad kvalifikácie pracovníkov s požiadavkami na pracovné pozície
- Udržanie stability a poriadku v organizácii
Administratívny manažment
Administratívny prístup kladie dôraz na organizáciu práce v rámci celej firmy, riadenú cez funkcie manažmentu a princípy efektívnej správy.
Henry Fayol (1841 – 1925)
Fayol významne prispel k manažérskemu poznaniu rozpracovaním štruktúry podnikovej správy a funkcií manažmentu. Identifikoval šesť hlavných oblastí činnosti organizácie:
- Technická – výroba
- Obchodná – nákup a predaj
- Finančná – získavanie a využívanie kapitálu
- Ochranná – zabezpečenie vlastníctva a ochrana osôb
- Účtovná – vedenie účtovníctva a štatistiky
- Riadiaca – plánovanie, organizovanie, prikazovanie, koordinovanie a kontrola
Definoval päť základných funkcií manažmentu:
- Plánovanie – stanovenie cieľov a príprava programov ich dosiahnutia
- Organizovanie – zabezpečenie potrebných ľudských a materiálnych zdrojov
- Prikazovanie – zadávanie úloh podriadeným
- Koordinovanie – synchronizácia a zosúladenie všetkých činností
- Kontrola – overovanie dosiahnutia plánovaných výsledkov a prijímanie opatrení
Fayol tiež formuloval 14 princípov riadenia, ktoré sú základom efektívnej správy a vedenia organizácie, a zdôraznil význam vzdelávania pracovníkov, ktoré má byť zabezpečené školou, pracoviskom, rodinou a štátom.
