Financovaním podniku rozumieme pokrývanie jeho potrieb zo zdrojov získaných z finančno-hospodárskej činnosti samotného podniku, čo znamená financovanie z interných zdrojov. Ďalším spôsobom financovania sú externé zdroje, ktoré sú podrobne rozpracované v článku Externé zdroje financovania podniku.
Možnosti financovania z interných zdrojov podniku
Interné zdroje financovania vznikajú a objavujú sa postupne počas hospodárenia podniku na základe jeho ekonomickej činnosti. Podľa charakteru vzniku a využitia financií môžeme rozlíšiť tieto formy interného financovania:
- financovanie zo zisku (samofinancovanie),
- financovanie z odpisov dlhodobého majetku,
- financovanie z tvorby a využívania rezerv,
- financovanie v dôsledku uvoľnenia viazaných peňažných prostriedkov,
- financovanie realizované racionalizáciou procesov, zmenou majetkovej štruktúry a aplikáciou technického pokroku.
Tieto formy popisuje aj odborná literatúra, napríklad J. Marušin vo svojej publikácii Finančný manažment podniku (Ekonomická fakulta TU, Košice 2000).
Podľa Alexyho a Siváka (2005) sa interné zdroje financovania zvyčajne kategorizujú do troch hlavných skupín:
- financovanie zo zisku,
- financovanie z odpisov,
- financovanie z iných interných zdrojov – najmä rezerv a kapitálu uvoľneného racionalizáciou podnikovej činnosti.
Význam financovania zo zisku pre podnikanie
Financovanie zo zisku, známe tiež ako samofinancovanie, má v rámci interných zdrojov podniku najväčší kvantitatívny význam. Zisk predstavuje jeden z najdôležitejších ukazovateľov efektívnosti a úspešnosti podnikania. Jeho veľkosť závisí od širokej škály faktorov, ako je objem a štruktúra realizovanej produkcie, aktuálny stav zásob hotových výrobkov a načasovanie realizácie predaja.
Mechanizmus samofinancovania
Samofinancovanie je priamo ovplyvnené cenou jednotky produkcie, ktorá má priamy vplyv na výšku zisku, ako aj úrovňou nákladov na jednotku, ktoré pôsobia nepriamo – zvyšujú alebo znižujú ziskovosť. Zároveň na samofinancovanie vplýva aj intenzita zdaňovania zisku podľa platnej legislatívy, najmä podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmu. Disponibilný zisk, teda zisk po zdanení, sa delí na dve základné zložky: časť vyplatenú vlastníkom ako osobnú spotrebu či investície mimo podniku a časť ponechanú v podniku na rozvoj a investície.
Metódy vyčíslenia zisku
Výšku zisku možno vyčísliť dvoma spôsobmi. Prvým je rozdiel medzi vlastným imaním podniku na konci a na začiatku určitého obdobia, kde nárast imania predstavuje zisk a pokles stratu. Pri tejto metóde je potrebné oceniť aktíva, zo ktorých sa odpočítava zdroj cudzieho kapitálu. Druhou, bežnejšou metódou, je rozdiel medzi výnosmi a nákladmi podniku počas sledovaného obdobia.
Z pohľadu interného financovania je významné, že podnik nemusí na rozšírenie kapitálovej základne vyžadovať dodatočné vklady spoločníkov. Tento spôsob zvyšuje vlastnú kapitálovú základňu, znižuje závislosť podniku od cudzích zdrojov a znižuje celkové náklady spojené s financovaním.
Financovanie prostredníctvom odpisov majetku
Odpisy predstavujú peňažné vyjadrenie opotrebovania dlhodobého hmotného a nehmotného majetku počas určitého obdobia. Sú spôsobom postupného zahrňovania týchto nákladov do účtovníctva a ich zaradenia do daňových výdavkov (definícia podľa zákona č. 595/2003 Z.z.).
Ako nákladová položka odpisy ovplyvňujú celkové náklady výroby a tým aj tvorbu cien a výšku dosiahnutého zisku. Finančné prostriedky získané zo zaradených odpisov sa vracajú do podniku prostredníctvom tržieb a tvoria dôležitý zdroj financovania obnovy a rozvoja majetku podniku.
Viac informácií o tomto procese nájdete na stránkach:
Odpisovanie dlhodobého majetku a Majetok podniku – financovanie, obstarávanie, odpisovanie.
Význam tvorby a využitia rezerv podniku
Rezervy predstavujú formu opatrenia na krytie neistých záväzkov, ktoré podnik identifikuje počas svojej činnosti. Tieto rezervy tvoria zdroj tzv. tichého interného financovania, ktorý podnik využíva až v čase ich reálneho čerpania.
Niektoré podniky sú zákonom povinné vytvárať rezervný fond, ktorého pravidlá a použitie upravuje zákon č. 513/1991 Z. z. – Obchodný zákonník. Okrem povinných rezerv si môžu firmy dobrovoľne tvoriť rezervy na základe vlastného rozhodnutia a podľa svojich podnikateľských potrieb. V prípade, že rezervy nie sú potrebné na svoj pôvodný účel, môžu byť použitá na interné financovanie rozvoja podniku.
Financovanie v dôsledku uvoľnenia kapitálu
Financovanie v dôsledku uvoľnenia peňazí znamená získanie zdrojov prostredníctvom zefektívnenia využitia existujúceho majetku a kapitálu podniku. Ide o efekt, ktorý vzniká skrátením pracovného kapitálu, zrýchlením kolobehu zásob, zlepšením správy pohľadávok či predaja nepotrebného majetku.
Životnosť hmotného a nehmotného majetku ovplyvňuje rozsah tohto efektu – čím je kratšia, tým vyšší je potenciál uvoľnenia kapitálu. Ak je majetok financovaný vlastnými zdrojmi, celý efekt uvoľnenia kapitálu sa prejavuje priamo v hospodárení podniku.
Podniky môžu realizovať racionalizáciu výroby, zásobovania a odbytu, čo vedie k uvoľneniu zdrojov pre iné investičné či prevádzkové účely. Predaj nepotrebného majetku je ďalšou formou interného financovania, avšak úspešnosť týchto krokov závisí od schopností vedenia podniku. (Marušin, 2000)
Finančná podpora podnikov zo strany štátu
V podmienkach trhového hospodárstva využívajú podniky aj štátnu finančnú podporu, ktorá je dôležitá na stimulovanie realizácie spoločensky prospešných cieľov tam, kde trh nedostatočne zabezpečuje požadované výsledky. Štátna podpora môže byť poskytovaná vo forme nenávratného financovania, znižovania podnikových výdavkov či poskytovania záruk, pričom musí rešpektovať pravidlá hospodárskej súťaže a stabilitu makroekonomického prostredia.
Nevhodne nasmerovaná podpora však môže viesť k plytvaniu verejnými zdrojmi alebo k narušeniu trhu. Štátna pomoc sa preto zameriava predovšetkým na projekty v oblasti výskumu a vývoja, ekologických aktivít so sociálnym zameraním, podporu exportu, rozvoj ekonomicky slabších regiónov či podporu malých a stredných podnikov.
Formy štátnej finančnej podpory
Štátna podpora podnikov sa realizuje dvoma základnými spôsobmi – priamou a nepriamou formou.
Priama finančná pomoc zahŕňa:
- investičné dotácie – stanovené percentuálne z hodnoty investície alebo ako fixná suma, pričom investícia sa do majetku zaradí v plnej vstupnej cene,
- neinvestičné dotácie – určené na financovanie konkrétnych programov a projektov,
- cenové príplatky – ktoré kompenzujú časť výrobnej ceny alebo ceny služieb,
- exportné prémie – kryjúce rozdiely medzi domáci a svetovým trhom,
- návratné finančné výpomoci – účelovo viazané napríklad na záruky za bankové úvery alebo na vládou schválené projekty.
Nepriama finančná podpora sa realizuje formou daňových úľav, colných preferencií, štátnych záruk za úvery či odpustenia ciel. Tento spôsob znižuje náklady podnikov a zmierňuje negatívne dopady na ich finančné riadenie.
Princípy štátnej pomoci sú v Slovenskej republike v súlade s pravidlami Európskej únie. Kontrolu a schvaľovanie pomoci vykonáva Ministerstvo financií SR. Podľa zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci je štátna pomoc definovaná ako:
„každá pomoc v akejkoľvek forme, ktorú poskytuje na podnikanie alebo v súvislosti s ním poskytovateľ priamo alebo nepriamo z prostriedkov štátneho rozpočtu, zo svojho rozpočtu alebo z vlastných zdrojov podnikateľovi“.
(zákon č. 231/1999 Z.z.)
Tento zákon sa uplatňuje na podnikateľov, ich združenia a štátne orgány, vyššie územné celky, obce či iné právnické osoby poskytujúce alebo prijímajúce štátnu pomoc.
Financovanie z fondov Európskej únie ako interný zdroj
Financovanie podnikov z fondov Európskej únie predstavuje významný nástroj ich rozvoja. Hoci technicky ide o externé zdroje, z pohľadu podnikovej stratégie a plánovania ich môžeme zaradiť medzi interné, pretože umožňujú výraznú podporu realizácie investičných a rozvojových projektov.
Fondy EÚ sú súčasťou štrukturálnej politiky, ktorej cieľom je podpora rozvoja regiónov, najmä tých postihnutých priemyselnou reštrukturalizáciou, podpora sociálno-ekonomickej transformácie, rozvíjanie ľudských zdrojov, dopravnej infraštruktúry a ochrany životného prostredia. Štrukturálna politika EÚ zároveň smeruje k znižovaniu regionálnych disparity v rámci Európy.
K najvýznamnejším európskym fondom patriacim do tejto oblasti patria:
- Európsky sociálny fond (ESF),
- Fond regionálneho rozvoja (EFRR),
- Usmerňovací a garančný fond pre poľnohospodárstvo,
- Finančný nástroj pre usmerňovanie rybolovu,
- Kohézny fond.
Úspešné získanie a efektívne využitie finančných prostriedkov z fondov Európskej únie vyžaduje od podnikov prepracované projektové riadenie a dôkladnú administratívu, ktorá zabezpečí splnenie všetkých podmienok a kritérií. Investície financované z týchto zdrojov môžu výrazne zvýšiť konkurencieschopnosť podniku, podporiť inovácie a umožniť modernizáciu výrobných či služobných procesov.
Celkovo možno povedať, že možnosti financovania podniku z vnútorných zdrojov sú rozmanité a významne prispievajú k jeho stabilite a rastu. Ich využitie však vyžaduje dôkladné strategické plánovanie, efektívne riadenie a schopnosť pružne reagovať na zmeny v podnikateľskom prostredí.
