Právo ako základ spoločenského poriadku
- subjektívne právo: možnosť jednotlivca konať spôsobom schváleným právnou normou a požadovať ochranu tohto oprávnenia
- objektívne právo: ustálený a usporiadaný súbor právnych noriem platných na určitom území, nazývaný právny poriadok
Pojmové znaky práva
- všeobecná záväznosť – právne normy sú záväzné pre všetkých adresátov v spoločnosti
- ustanovená právna forma, ktorú schvaľuje alebo uznáva štát
- možnosť štátneho donútenia pri porušení právnych noriem
- obsahová konzistencia a neprotirečivosť právnych predpisov
- dynamika – schopnosť reagovať na spoločenské zmeny
- stabilita – istota a predvídateľnosť právneho systému
- nástroj riešenia sociálnych konfliktov a facilitácia cielených zmien v spoločnosti
Vzájomný vzťah práva a morálky
Právo by malo reflektovať hodnoty spoločnosti a jej pohľad na morálne správne a nesprávne konanie. Medzi právom a morálkou existujú nasledujúce vzťahy:
- zhodnosť – právo a morálka sa vzájomne dopĺňajú a podporujú;
- rozpor – môžu vzniknúť konflikty medzi právnymi normami a morálnymi zásadami (interrupcie);
- morálna indiferentnosť práva – existujú právne normy, ktoré nemajú morálny rozmer, napríklad dopravné predpisy.
Rozdiely medzi právom a morálkou
- Monizmus práva: právo v spoločnosti je jednotný systém
- odlišné mechanizmy sankcionovania a motivácie za žiaduce alebo neželané správanie
Vzťah práva a spoločnosti
- Prirodzenoprávna teória
- Právo nie je obmedzené iba na písané zákony; každý človek disponuje vrodeným poznaním dobrého a zlého nezávisle od zákonníkov
- Významní predstavitelia: Aristoteles (Etika Nikomachova), Sv. Tomáš Akvinský
- Historický kontext: Norimberský proces a právne zdôvodnenie revolúcií
- Pozitívnoprávna teória
- Právom je výlučne to, čo je exaktné, písané v platných právnych predpisoch
- Zástancom tejto teórie bol Berghbohm
Druhy právnych systémov
Vnútroštátne právo
- Verejné právo – slúži záujmom štátu
- subordinácia – štát má nadradenú moc nad jednotlivcami, napríklad daňové povinnosti
- štát a jeho orgány môžu konať len v rámci zákonných oprávnení
- kogentné normy – nemožno ich zmeniť dohodou subjektov
- Súkromné právo – chráni záujmy jednotlivcov
- koordinácia – rovnosť medzi subjektmi
- princíp legality – všetko, čo nie je zakázané, je dovolené
- dispozitívne normy – subjekty môžu upraviť svoje práva a povinnosti dohodou
- Procesné právo – určuje postupy na zabezpečenie a vynútenie práv
Medzinárodné právo
- zamerané na práva a povinnosti rovnocenných štátnych subjektov
- podľa Ústavy SR (článok 7 ods. 5) má medzinárodné právo nadradenosť v oblasti ľudských práv nad vnútroštátnou legislatívou
- subjekty medzinárodného práva zahŕňajú štáty, medzinárodné organizácie ako Červený kríž, Svätú stolicu či povstalecké hnutia
Právo Európskych spoločenstiev
- vychádza zo zmlúv ako ESUO (1951, Montánna únia), Parížska zmluva, Rímske zmluvy (1957), EURATOM, Maastrichtská zmluva (1992) a Lisabonská zmluva
- primárne právo – zakladajúce zmluvy Európskej únie
- sekundárne právo – akty orgánov únie vrátane nariadení, smerníc, rozhodnutí, odporúčaní a stanovísk
- právne otázky rieši Súdny dvor EÚ a súdy prvého stupňa
Hlavné právne systémy vo svete
- Kontinentálny právny systém: francúzsky, nemecký, rakúsky, škandinávsky
- zakladá sa na písaných zákonníkoch a systematizovaných právnych predpisoch
- Anglo-americký právny systém:
- vychádza z common law a case law, ktoré sú založené na právnych precedensoch
- precedent umožňuje využiť rozhodnutia z minulých prípadov pri riešení podobných situácií
- Náboženské právne systémy:
- šaríja – islamské právo vychádzajúce z Koránu, uplatňované v arabských štátoch
- halacha – židovské právo založené na Tóre
- hinduistické právo – úzko spojené s kastovým systémom
Pramene práva
- Formálne pramene: Zbierka zákonov – oficiálne zverejnené právne predpisy
- Normatívne právne akty – zahŕňajú všetky platné právne predpisy, ako sú ústavné zákony, obyčajné zákony, vyhlášky, výnosy a opatrenia
- Precedens – právna zásada stare decisis, podľa ktorej sa vychádza z minulých rozhodnutí súdu
- Obyčaje – dlhodobo používané zvyklosti, ktoré majú presvedčivú silu, najmä v anglo-americkom systéme
- britské obyčaje pochádzajúce spravidla pred rokom 1189
- uhorské obyčaje, napríklad Tripartitum z roku 1514
- na Slovensku sa obyčajové právo neaplikuje od roku 1950
- základné znaky: dlhodobé používanie a presvedčenie o nevyhnutnosti a spravodlivosti práva
- Normatívne zmluvy – kolektívne zmluvy na úrovni SR a recipované medzinárodné zmluvy
- Materiálne pramene – spoločenské podmienky, ktoré vedú k vzniku práva
Právne normy
Právna norma predstavuje pravidlo správania stanovené štátom, ktorého dodržiavanie je zabezpečené štátnou mocou.
Špecifické znaky právnej normy
- všeobecná záväznosť pre všetkých adresátov
- regulatívnosť – upravuje správanie jednotlivcov a organizácií
Štruktúra právnych noriem
- Hypotéza – opisuje situácie, na ktoré sa norma vzťahuje
- Dispozícia – určuje povinné alebo dovolené správanie
- Sankcia – stanovuje následky za porušenie normy
Druhy právnych noriem
- verejnoprávne normy (napr. trestné právo)
- súkromnoprávne normy (napr. normy občianskeho práva)
- hmotnoprávne normy – definujú práva a povinnosti subjektov
- procesnoprávne normy – upravujú formálny postup uplatňovania práv
- kogentné normy – ktoré nie je možné upraviť dohodou medzi subjektmi
- dispozitívne normy – ktoré umožňujú dohodu medzi subjektmi o zmene práv a povinností
- finálne (blanketové) normy – právne normy bez úplnej samostatnej úpravy, vyžadujú ďalšie vykonávacie predpisy
Platnosť právnych noriem
- právna norma sa považuje za platnú, ak boli splnené všetky formálne náležitosti jej vydania a stala sa súčasťou právneho poriadku
- platnosť je nevyhnutným predpokladom účinnosti normy
Účinnosť právnej normy
- účinnosť znamená, že právna norma vyvoláva pre adresátov práva a povinnosti
- medzi platnosťou a účinnosťou často existuje legislatívna lehota – doba, kedy norma platí, ale ešte sa neuplatňuje
Retroaktivita právnej normy
Spätné pôsobenie práva umožňuje aplikovať novú právnu normu na udalosti, ktoré sa stali pred jej platnosťou.
- nepravá retroaktivita – spätné pôsobenie normy sa nevzťahuje na práva alebo povinnosti
- pravá retroaktivita – zákon priamo zasahuje do minulých právnych vzťahov
- retroaktivita je v právnom systéme obvykle obmedzená, aby sa zabezpečila právna istota a ochrana dôvery v právo
- v právnych predpisoch sa často stanovujú výnimky alebo prechodné ustanovenia na riešenie retroaktivity
Základný vzťah práva a morálky je komplikovaný a dynamický, kde právo predstavuje formálny systém pravidiel s vynútiteľnosťou, zatiaľ čo morálka zahŕňa neformálne normy založené na hodnotách a presvedčeniach spoločnosti. Hoci sa tieto oblasti často prelínajú, ich funkcie a následky sú odlišné. Právo zabezpečuje poriadok a predvídateľnosť v spoločnosti, zatiaľ čo morálka usmerňuje správanie z hľadiska etických kritérií.
Porozumenie rozdielov medzi právom a morálkou je nevyhnutné pre správnu aplikáciu noriem, tvorbu zákonov, ako aj pre etické rozhodovanie v spoločenskom aj individuálnom kontexte. V ľudskej spoločnosti preto právo a morálka spoločne tvoria základ sociálneho života a právnej kultúry.
