V tejto práci sa zameriavame na postavenie malých a stredných podnikov (MSP) v rámci Vyšehradskej štvorky (V4). Pre lepšie pochopenie ich prostredia je na začiatok potrebné objasniť, čo Vyšehradská štvorka predstavuje. Ide o neformálne združenie štyroch stredoeurópskych krajín, a to Slovenskej republiky, Českej republiky, Maďarska a Poľska.
Charakteristika visegrádskych krajín
Vyšehradská štvorka (V4) predstavuje dynamické regionálne zoskupenie členov Európskej únie a NATO, ktoré vychádzajú zo spoločných historických, kultúrnych a geografických východísk. Táto regiónna spolupráca umožňuje koordináciu a konsolidáciu postojov v oblasti európskej politiky, regionálneho rozvoja, hospodárskej a kultúrnej výmeny. V4 plní úlohu významného nástroja na posilňovanie konzultačných mechanizmov medzi členskými krajinami.
Vznik a význam vyšehradskej deklarácie o spolupráci
Dňa 15. februára 1991 vo Vyšehrade (Maďarsko) podpísali česko-slovenský prezident Václav Havel, poľský prezident Lech Walesa a maďarský predseda vlády József Antall Vyšehradskú deklaráciu. Tento dokument bol základným pilierom pre dlhodobú spoluprácu medzi krajinami V4. Medzi hlavné ciele deklarácie patrili:
- obnovenie štátnej suverenity,
- eliminácia pozostatkov totalitného režimu,
- vytvorenie moderného trhového hospodárstva,
- vybudovanie parlamentnej demokracie,
- plné zapojenie do európskych politických, hospodárskych, bezpečnostných a právnych štruktúr.
Okrem deklarácie boli prijaté aj ďalšie dôležité dokumenty, ako napríklad „Obsah vyšehradskej spolupráce“ a „Spoločné vyhlásenie predsedov vlád krajín V4“. Tieto opatrenia zakotvili prehĺbenie vzájomnej kooperácie vo všetkých oblastiach spoločného záujmu a podporu integrácie do európskych a euroatlantických štruktúr.
Vývoj a prioritné smery spolupráce krajín V4
Prvá dekáda od vzniku V4 bola charakteristická úspešnou spoločensko-ekonomickou transformáciou, intenzifikáciou regionálnej spolupráce a integráciou všetkých členských krajín do NATO a Európskej únie. Vyšehradská skupina významne prispela k posilneniu stability stredoeurópskeho regiónu a khlbšiemu začleneniu jeho štátov do spoločnej európskej štruktúry. V roku 2004 prijali krajiny V4 Kromerízsku deklaráciu, ktorá explicitne definovala nové priority pre pokračovanie spolupráce v nových geopolitických podmienkach po vstupe do EÚ a NATO.
Oblasti regionálnej spolupráce Vyšehradskej štvorky
Región V4 rozvíja svoju spoluprácu už viac ako dve desaťročia v rozličných sektorch vrátane hospodárstva, energetiky, infraštruktúry, cezhraničnej spolupráce, kultúrnych a vzdelávacích výmen, ako aj koordinácie zahraničnopolitických pozícií. Spoluprácu koordinujú ministerstvá zahraničných vecí a národné vyšehradské koordinátorské tímy. Základom pre jednotlivé aktivity je program predsedníctva rovnako ako schválenie stratégii na samitoch predsedov vlád krajín V4. Od 1. júla 2014 predsedá Vyšehradskej skupine Slovenská republika.
Postavenie Slovenskej republiky
Slovensko je vo V4 hodnotené priaznivo, najmä z hľadiska podnikateľského prostredia, kde sa medzi jeho najsilnejšie stránky radia:
- najnižšie celkové náklady súvisiace so založením firmy,
- nízke náklady na vybudovanie skladovacích kapacít,
- relatívne nízky počet administratívnych procedúr potrebných na získanie stavebného povolenia,
- rýchly proces a nízke náklady pri registrácii nehnuteľností,
- silná ochrana veriteľov v prípade bankrotu nesolventnej firmy a dobre nastavená legislatíva na ochranu investorov.
Na druhej strane, medzi slabé stránky Slovenska patria:
- relatívne vysoké daňové a odvodové zaťaženie,
- významná administratívna záťaž súvisiaca s platením daní,
- nedostatočná transparentnosť manažmentu vo vzťahu k investorom,
- náročný a finančne zaťažujúci proces prepúšťania zamestnancov,
- vysoké náklady a časová náročnosť spojené s obchodovaním so zahraničím, vrátane administratívnej a logistickej stránke. (Hošoff, Hvozdíková, 2009, s. 12-14)
Hodnotenie Maďarskej republiky
Maďarsko je v porovnaní s SR hodnotené o niekoľko miest nižšie, pričom medzi jeho pozitíva patria:
- relatívne krátky čas a nízke náklady na vymáhanie obchodných zmlúv,
- jednoduché a rýchle splnenie požiadaviek na minimálny kapitál potrebný na založenie podnikania, čím je lídrom v rámci V4.
Medzi výzvy Maďarska sú zaradené:
- administratívna náročnosť pri získavaní stavebného povolenia,
- vysoké daňové a odvodové zaťaženie spolu s komplexnou administratívou ich vyberania,
- slabá ochrana investorov, najmä vzhľadom na nedostatok kontroly konfliktu záujmov. (Hošoff, Hvozdíková, 2009, s. 12-14)
Podmienky v Poľskej republike
Poľsko sa nachádza v hodnotení za Maďarskom a medzi jeho najvýraznejšie výhody patria:
- silná ochrana investorov, najmä v oblasti prístupu k informáciám o finančnom hospodárení firiem a ochrane akcionárov,
- nízke náklady a administratívna náročnosť pri obchodovaní so zahraničím.
Medzi nevýhody Poľska patria:
- dlhý čas potrebný na udelenie stavebného povolenia,
- vysoká administratívna záťaž pri platení daní,
- relatívne vysoké daňové sadzby z príjmu,
- časovo a finančne náročné zakladanie nových podnikov. (Hošoff, Hvozdíková, 2009, s. 12-14)
Analýza podnikateľského prostredia v Českej republike
Česká republika dosiahla v rámci V4 najnižšie hodnotenia. Medzi jej silné stránky patria:
- dobré podmienky na medzinárodné obchodovanie,
- ľahká flexibilita pri zamestnávaní aj prepúšťaní pracovníkov, pričom je hodnotená najvyspelejšie spomedzi krajín V4.
Slabé stránky zahŕňajú:
- nevýhodné podmienky pri zakladaní nových spoločností, najmä vysoké požiadavky na minimálny kapitál,
- relatívne vysoké daňovo-odvodové zaťaženie,
- nepriaznivé podmienky pri ukončení podnikania z dôvodu nízkej návratnosti pre veriteľov pri bankrote nesolventných firiem. (Hošoff, Hvozdíková, 2009, s. 12-14)
Výzvy a perspektívy malých a stredných podnikov v V4
Ohrozenia ovplyvňujúce malých a stredných podnikateľov môžu prameniť predovšetkým z ich vlastnej neochoty pružne a včas reagovať na zmeny na trhu. V prostredí jednotného trhu ide o komplexné riadenie hospodárskej politiky, koordinovanej a regulovanej spoločným právom. Úspešnosť MSP závisí na schopnosti podnikov reagovať na nové výzvy a adaptovať sa, čím môžu ovplyvniť pozitívne alebo negatívne svoje podnikateľské výsledky. (Vojík, 2009, s. 40)
