Opatrenia Národnej banky Slovenska a vlády SR v roku 1999
Rok 1999 bol pre slovenskú ekonomiku obdobím výrazných zmien a výziev, ktoré priniesli aj zásadné úpravy v menovej a hospodárskej politike. Prechod k plávajúcemu kurzu koruny v predchádzajúcom roku výrazne spochybnil reálnosť menového programu Národnej banky Slovenska (NBS) na rok 1998. Napriek tomu sa zdá, že pri formovaní menovej stratégie na rok 1999 NBS neplne zohľadnila meniace sa podmienky v národnom hospodárstve. V čase prudkého prepadu ekonomiky totiž naďalej deklarovala stabilitu peňažnej jednotky ako jeden z hlavných cieľov menovej politiky.
Integrácia menovej a fiskálnej politiky
Spolu s Ministerstvom financií Slovenskej republiky NBS konštatovala, že došlo k požadovanej harmonizácii menovej a fiskálnej politiky. Pritom však treba zdôrazniť, že fiskálna politika mala vyslovene reštriktívny charakter, čo znamenalo obmedzovanie verejných výdavkov a zvyšovanie daňového zaťaženia. Táto kombinácia ekonomických opatrení mala značne kontraproduktívny účinok na celkový ekonomický rast.
Makroekonomické prognózy Slovenska pre rok 1999
Medzinárodné inštitúcie vypracovali prognózy základných makroekonomických ukazovateľov, ktoré predpokladali v roku 1999 nasledujúci vývoj slovenského hospodárstva:
- tempo rastu HDP: 4,0 %
- tempo rastu osobnej spotreby: 3,0 %
- tempo rastu súkromných investícií: 4,5 %
- tempo rastu priemyselnej výroby: 5,0 %
- miera nezamestnanosti: 12,7 %
- miere inflácie: 8,0 %
- rast nominálnych miezd: 10,5 %
- tempo rastu širšie určenej ponuky peňazí: 9,0 %
Výmenný kurz koruny voči americkému doláru mal byť podľa prognóz koncom roka 1999 stabilizovaný na úrovni 36,6 SKK za 1 USD.
Skutočný vývoj ekonomiky a menovej politiky
Realita však koncom mája 1999 prekonala najpesimistickejšie očakávania. Prepad ekonomiky a oslabenie kurzu koruny bol výraznejší než predpovedané scenáre, čím sa stalo nereálnym dosahovanie pôvodných cieľov menovej a fiskálnej politiky na daný rok. Postupná reštrukturalizácia ekonomiky sa spájala s reštriktívnou hospodárskou politikou a liberalizáciou cien, pričom rast miezd stagnoval. Táto kombinácia totiž nebola schopná kompenzovať rastúce náklady podnikateľského sektora.
Zvýšenie daní z pridanej hodnoty (DPH) a zavedenie dovoznej príražky mali negatívny dopad. Nárast cien vstupov zvyšoval náklady výroby, znižoval celkový efektívny dopyt a prispieval k rozširovaniu tieňovej ekonomiky. Tieto opatrenia zároveň výrazne obmedzovali prílev priamych zahraničných investícií, ktoré sú nevyhnutné pre modernizáciu a rozvoj národného hospodárstva.
Úloha ratingu a finančnej situácie
Rating slovenského hospodárstva sa zaradil na úroveň špekulatívnych investícií, čo znevýhodňovalo aj zdravé podniky s dobrými hospodárskymi výsledkami. Nedostupnosť priaznivých finančných prostriedkov na svetových trhoch nútila firmy zháňať úvery za výrazne nevýhodnejších podmienok. Ministerstvo financií navyše zistilo, že predaj štátnych cenných papierov sa predražuje aj vďaka zahraničným poradcom a sprostredkovateľom, pričom nebola jednoznačne garantovaná transparentnosť výberového procesu.
Porovnanie so situáciou v Českej republike
Po rozdelení Československa oba štáty čelili podobným ekonomickým tendenciám a aj ich menové politiky vykazovali spoločné znaky. Menová politika Českej národnej banky (ČNB) však bola predmetom intenzívnej diskusie, a to aj napriek lepším výsledkom v oblasti stability meny. Česká ekonomika zaznamenala kritiku zo strany politických činiteľov, ako aj expertov, ktorí upozorňovali na jej negatívny dopad na úverovanie a rast nezamestnanosti.
Na Slovensku bola situácia v mnohom odlišná. Menová politika NBS nevyvolávala rozsiahle diskusie, avšak aj tá významným spôsobom ovplyvnila stav ekonomiky. Znehodnotenie koruny o 22 % za prvých šesť mesiacov, výrazné zníženie devízových rezerv, pokračujúce problémy v štátnej investičnej banke IRB a vysoká volatilita úrokových sadzieb nútia širokú verejnosť a odborníkov k zamysleniu nad efektívnosťou a vhodnosťou nastavených cieľov a nástrojov menovej politiky.
Problémy a vyzvania peňažnej politiky
Napriek deklarovanej reštrikcii menových opatrení ostáva peňažný agregát M2 na úrovni 70 % HDP, čo je výrazne nad úrovňou porovnateľných stredoeurópskych ekonomík (Slovinsko 38 %, Maďarsko 42 %, Poľsko 47 %). Navyše stále chýba jasná stratégia a koncepcia strednodobej menovej politiky, ktorá by mala pokryť obdobie minimálne dvoch rokov. Zaujímavým medzníkom zostáva fakt, že žiadna zo slovenských vlád doposiaľ nezverejnila ucelený strednodobý hospodársky program, hoci práve jeho absence komplikuje stabilizáciu ekonomickej situácie.
Význam strednodobého rozvoja a fiskálnej politiky
Neexistencia dlhodobej stratégie rozvoja a absencia znalosti komparatívnych výhod slovenskej ekonomiky sťažujú určenie priorít v rámci podpory jednotlivých odvetví, sektorov a služieb. Ohlásený cieľ vstupu do Európskej únie nestačí ako jediný orientačný bod. Fiskálna politika zostáva zviazaná rozpočtovými dogmami a predpokladom, že zvyšovanie daňového zaťaženia prinesie vyššie štátne príjmy. Tento prístup však v dlhodobom horizonte vedie k zníženiu kúpyschopnosti obyvateľstva a zmenšeniu tržieb v podnikateľskom sektore.
Okrem toho prichádzajú problémy s rastúcou zadlženosťou podnikov a poklesom obchodných možností, ktoré znižujú daňové príjmy štátu. Kapitalizácia úverov a súvisiace problémy v bankovom sektore navyše podkopávajú kreditnú stabilitu a znižujú príjmy z bankových daní. Reštrukturalizácia štátom vlastnených bánk kladie ďalšie nároky na verejné financie, ktoré sú financované z daní občanov.
Potrebné zmeny a reformy verejných financií
Na efektívnu reformu hospodárskej politiky je nevyhnutné prelomiť začarovaný kruh neefektívnych opatrení. Návrhy zahŕňajú zásadné zmeny v štruktúre verejných financií a zmiernenie daňovej záťaže pre podniky aj domácnosti.
Zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu
- novelizácia zákona o dani z príjmov kasín a peňažných hier,
- zavedenie paušálnej sadzby dane z hracích automatov a výherných strojov,
- zvýšenie odvodov z príjmov Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) za tranzit plynu, pričom tieto prostriedky patria štátu, nie SPP,
- racionalizácia a zefektívnenie činnosti štátnej správy, vrátane revízie systémov štátnych fondov, rozpočtových a príspevkových organizácií,
- zriadenie Úradu štátnej pokladnice na efektívne hospodárenie s príjmami a výdavkami štátneho rozpočtu,
- prehodenie výnosnosti štátneho majetku, vrátane racionalizácie, predaja alebo likvidácie stratových prevádzok.
Privatizácia a priamy zahraničný kapitál
Osobitnú pozornosť si vyžadujú opatrenia týkajúce sa privatizácie a prilákania priamych zahraničných investícií (PZI). Vytvorenie stabilného legislatívneho, inštitucionálneho a ekonomického prostredia, vrátane etických noriem, je nevyhnutné pre zabezpečenie kontinuálneho prílevu PZI.
Skúsenosti ukazujú, že investičné aktivity sú viazané najmä na možnosť expanzie na trhu, transparentnosť a stabilitu inštitúcií, ako aj na predvídateľnosť fiskálnej a menovej politiky s minimálnymi výkyvmi kurzov. Tieto faktory by mali byť pevnou súčasťou modernizácie slovenskej ekonomiky. Alternatívou je neriešený chaos, zvyšujúce sa sociálne napätie a ohrozenie perspektív slovenského vstupu do Európskej únie.
